Čo dokáže človek

Vážené prítomne luctvo!

Povedzme si to prámo. Človek dokáže skoro šecko. Urobyt dýru do sveta aj do ozónu. Urobyt si pekný dom, ale aj peknú hanbu. Vyzýrat jak pekný hrdina, ale nyekedy aj ako pekný idiot. Nyekedy dokáže byt na svete aj sto rokov, ale ani tri minúty pod vodou. Dokáže obstojne hrat na klavíri a na nervy, skákať do reči a aj o tyči. A tuším vácej myslet na budúce generácie počítačov, ako na maturantov.

Ale človek by si nemal toho až tolko namýslat, lebo je len človek. Ani pri najlepšej vole nedokáže preletet v petmetrovej výške z Námestá hraničárov na Šancovú ulicu. A to ani za ideálnych poveternostných podmínek. Nedokáže vonat jako lipa a len tak jako topol sa rozmnozúvat po vetre. To dokáže len božá príroda. A preto by si mal človek celkom skromne povedat. Ešte tak mnoho toho nevím. A preto sa budem na svete radšej vácej čuduvat jako svet menit. Lebo pri čuduvaní nekapú stromy, nekapú ryby, ale rastú stromy a padá snah. A všetko je na svojem míste, tak jako má byt. Tak, jako ked je na jar naozaj jar, v lete ked je leto, na jabloni jabĺčko, na človekovi hlava a v človekovi srdco.